Sekretariát: +421 2 572 04 501 English

FAQ k výzve VV 2012

Otázky

Späť na začiatok

Odpovede

Ako postupovať v prípade zmien týkajúcich sa zloženia riešiteľského kolektívu alebo počtu hodín členov riešiteľského kolektívu (ČRK)?

Príjemca je povinný v lehote do 10 pracovných dní od vzniku skutočnosti, ktorá vyžaduje zmenu zamestnancov priamo sa podieľajúcich na riešení projektu a / alebo počtu hodín zamestnancov priamo sa podieľajúcich na riešení projektu písomne oznámiť túto skutočnosť poskytovateľovi a súčasne predložiť žiadosť o zmenu.  Každá zmena v riešiteľskom kolektíve by mala byť riadne zdôvodnená mimoriadnymi okolnosťami, napr. odchodom člena riešiteľského kolektívu z pracoviska, jeho dlhodobou neprítomnosťou (materská dovolenka, odchod do zahraničia, úmrtie), prijatím nového zamestnanca potrebného na riešenie projektu. Pri zmene je potrebné zachovať súhrnnú hodinovú kapacitu zamestnancov uvedenú v projekte, časť VV-A5 riadok 03. O zmenu tejto súhrnnej kapacity je možné požiadať len v závažných a riadne odôvodnených prípadoch. Pri zmene sa akceptuje nahradenie odchádzajúceho ČRK novým pracovníkom, resp. presunom zostávajúcej kapacity na iného / iných ČRK. Neodporúča sa presun počtu hodín medzi jednotlivými menovitými ČRK bez závažných dôvodov ani presun ich riešiteľskej kapacity v prospech kapacity ostatných  nemenovitých zamestnancov. Uvedenú zmenu môže príjemca realizovať až na základe schválenia jeho žiadosti poskytovateľom.

Ako je potrebné postupovať v prípade prijatia plánovaného novoprijatého zamestnanca / doktoranda / postdoktoranda?

Príjemca písomne oznámi agentúre meno a identifikačné údaje nového zamestnanca prijatého na plánovanú pozíciu uvedenú v návrhu projektu. Nejedná sa o zmenu zloženia riešiteľského kolektívu a možno ho považovať za schváleného ČRK v zmysle podmienok podľa plánu v schválenom projekte.

Kedy je potrebné uzatvoriť zmluvu o využití výsledkov s odberateľom?

Príjemca uzatvára zmluvu o využití výsledkov riešenia projektu v praxi v čase, kedy sú k dispozícii takéto výsledky z riešenia, spravidla v poslednom roku riešenia projektu alebo krátko po skončení lehoty na riešenie projektu, prípadne aj po častiach. V rámci záverečnej a následných monitorovacích správ projektu sa vypĺňajú aj ukazovatele aplikačných výstupov u odberateľa.

Do akej sumy môžeme presúvať finančné prostriedky, aby nebolo potrebné žiadať o zmenu sumárneho rozpočtu projektu?

Projekt a s ním súvisiace výdavky je potrebné realizovať tak, ako boli schválené, pričom príjemca je povinný priebežne kontrolovať realizáciu projektu, z čoho môže vyplynúť potreba zmeny projektu, napr. plánovaného čerpania finančných prostriedkov.
Príjemca má možnosť takúto zmenu samozrejme vykonať, pokiaľ zmena nadväzuje napr. na zmenu harmonogramu a priebežné výsledky riešenia projektu, pričom vykonať ju môže výlučne v zmysle stanovených podmienok, ktoré sa líšia podľa toho, o akú grantovú schému ide a v rámci ktorých je táto problematika podrobne rozpracovaná aj s uvedením príkladov.

Ako postupovať v prípade predloženia žiadosti o zmenu sumárneho rozpočtu projektu?

Predovšetkým je príjemca povinný vychádzať z Usmernení k VV 2010, VV 2011 alebo Záväzných podmienok k VV 2012, kde je problematika žiadostí o zmenu rozpočtu podrobne rozpracovaná aj s uvedením príkladov. Vo všeobecnosti platí, že žiadosť o zmenu rozpočtu podáva príjemca ešte pred uskutočnením plánovaného výdavku. Príjemca je oprávnený použiť finančné prostriedky v zmysle požadovanej zmeny až odo dňa schválenia (súhlasu) písomnej žiadosti zo strany agentúry.

Je zo strany APVV predpísaný formulár, resp. zásady a spôsob, ako sledovať pri členoch RK a ďalších zamestnancoch podieľajúcich sa na projekte vrátane administratívnych zamestnancov, riešiteľskú kapacitu v hodinách, resp. počet hodín skutočne odpracovaných na projekte? Akým spôsobom prijímateľ preukazuje APVV počet hodín na projekte uvedený vo formulári VV - A5?

APVV nepredpisuje formulár, ktorý by slúžil zodpovednému riešiteľovi na sledovanie riešiteľskej kapacity jednotlivých členov riešiteľského kolektívu, či už menovitých alebo ostatných a na základe ktorého je povinný vložiť údaje do predkladanej ročnej, resp. záverečnej správy. V každom prípade je príjemca vrátane spolupríjemcov povinný priebežne sledovať priebeh riešenia projektu, z čoho vyplýva, že k tomu potrebuje príslušnú evidenciu, ktorej formu si zvolí sám a ktorá bude okrem účtovných dokladov súčasne slúžiť v prípade potreby preukázania uplatnených výdavkov v súvislosti s riešením projektu.

Môžu sa odmeny členom riešiteľského kolektívu, ktorí sú zamestnancami riešiteľskej organizácie, vyplácať nie po mesiacoch, ale za obdobia, napr. za október-december 2013?

Odmeňovanie členov riešiteľského kolektívu musí byť v súlade s internými predpismi organizácie. V prípade odmien v nadväznosti na pracovný pomer, tieto sú zahrnuté do hrubej mzdy zamestnanca a môžu sa týkať aj dlhšieho obdobia, pričom ich výplatný termín môže byť jeden v súlade s výplatnými termínmi organizácie. V prípade dohôd uzavretých v zmysle Zákonníka práce a následne s tým súvisiacich odmien vyplývajúcich z danej dohody vyplýva výplatný termín a obdobie, za ktoré sa odmena vypláca z danej dohody a rovnako z interných usmernení organizácie.

Môže sa hodinová sadzba v jednotlivých mesiacoch líšiť v závislosti od náročnosti a odbornosti vykonanej práce?

Hodinová sadzba nie je obmedzená podmienkami výzvy (okrem VV 2010) a jej stanovenie a následne uplatnenie voči APVV musí vychádzať z nastavenia odmeňovania v rámci daného subjektu, a teda vychádzať z bežného odmeňovania jednotlivých pracovných pozícií v danej organizácii. V prípade odmien na základe dohôd uzavretých v zmysle Zákonníka práce musí byť odmena nastavená tak, aby korešpondovala s odmenami bežne poskytovanými v danej pracovnej oblasti, za konkrétnu činnosť a zameranie vykonávanej práce predovšetkým v nadväznosti na dodržanie zásad hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti v zmysle príslušnej legislatívy.
Pre VV 2010 je stanovená maximálna priemerná hodinová mzda 7 € / 1 hodina pre jedného člena riešiteľského kolektívu v pozícii menovitý alebo ostatný bez ohľadu na formu financovania.

Musí byť počet hodín deklarovaných v rámci finančnej časti ročnej / záverečnej správy členov riešiteľského kolektívu v súlade s plánovanou riešiteľskou kapacitou?

Deklarovaná riešiteľská kapacita jednotlivých ČRK musí zodpovedať skutočnej práci vynaloženej na riešenie daného projektu a byť v súlade so schválenou riešiteľskou kapacitou v rámci projektu pre jednotlivých ČRK v zmysle zmluvných podmienok.

Aké obdobie je nutné uvádzať v rámci výdavkov v nákladovej položke Mzdové náklady?

Výdavky súvisiace s členmi riešiteľského kolektívu je možné uplatniť výlučne v súlade s platnosťou pracovnej zmluvy, resp. dohody v zmysle Zákonníka práce a v súlade s lehotou na riešenie projektu, z čoho vyplýva, že je na príjemcovi, aby zabezpečil v zmysle platnej legislatívy súlad platnosti pracovnej zmluvy, resp. dohody a lehoty na riešenie projektu a v predkladanej ročnej / záverečnej správe uviedol údaje na základe skutočnosti.

V rámci rozpisu plánovaných položiek rozpočtu sme uviedli v rámci položky Mzdové náklady konkrétne odhadované výdavky pre jednotlivých členov riešiteľského kolektívu. Je možné ich počas riešenia projektu meniť?

Vzhľadom na rámcový rozpočet projektu, je na zodpovednosti príjemcu, resp. zodpovedného riešiteľa, ako prerozdelí schválené finančné prostriedky v rámci položky Mzdové náklady medzi jednotlivých členov riešiteľského kolektívu v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov, interných usmernení organizácie a podmienok pre VV 2010, VV 2011 a VV 2012.

Člen riešiteľského kolektívu má v projekte naplánovaný nízky počet hodín. V prípade, že ide len o podporné činnosti pri riešení projektu (nie o vedeckú činnosť), môžeme s ním po prekročení riešiteľskej kapacity uzavrieť dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru?

Kombinácia bodov 1. až 3. na jedného pracovníka (t. j. ČRK) v rámci projektov APVV v zmysle Usmernení k VV 2010, VV 2011 a Záväzných podmienok k VV 2012 je neprípustná.

Je možné zamestnať osobu pochádzajúcu zo zahraničia v rámci projektu APVV?

V prípade, že sa jedná o ČRK organizácia s ním môže spolupracovať a následne uplatniť finančné prostriedky voči APVV v položke Mzdové náklady iba v prípade, že zabezpečí dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich predovšetkým podmienky zamestnávania takýchto osôb a forma odmeňovania bude na základe uzavretého pracovného pomeru alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru v zmysle príslušného znenia Zákonníka práce v zmysle stanovených podmienok APVV. V prípade, že sa nejedná o ČRK, ale osobu príležitostne vykonávajúcu práce v súvislosti s výskumnými činnosťami projektu, je možné uplatniť finančné prostriedky v položke Služby aj na základe iných zmlúv ako vyplývajúcich zo Zákonníka práce.

Akým spôsobom je možné uplatniť výdavky pre interného doktoranda v pozícii študent?

V prípade, že sa na riešení projektu podieľajú aj doktorandi študijného programu v dennej forme, možnosť a spôsob odmeňovania sa musí riadiť všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi organizácie, ktorá nesie plnú zodpovednosť za ich dodržiavanie. To znamená, že je na organizácii, akú formu odmeňovania zvolí. V prípade, že je doktorand zaradený do zoznamu riešiteľského kolektívu, je nutné uplatniť výdavky spojené s jeho činnosťou na projekte v položke Mzdové náklady.

Aký bude postup pri zmene legislatívy týkajúcej sa zvýšenia odvodov (zdravotné a sociálne poistenie)?

V súvislosti s plánovanými legislatívnymi zmenami v rámci odvodov je možné pôvodne neplánované výdavky pokryť z iných položiek rozpočtu, resp. z iných zdrojov príjemcu / spolupríjemcov. Rozpočet projektu nebude navýšený. V prípade, že odvody sa týkajú osôb nezaradených v zozname členov riešiteľského kolektívu a ich príležitostná činnosť na projekte je odmeňovaná na základe dohôd o vykonaní práce v rámci položky Služby, je v položke Služby možné deklarovať voči APVV aj výdavky súvisiace s povinným zdravotným a sociálnym poistením (odvodmi), čím nie sú dotknuté povinnosti príjemcu a spolupríjemcov účtovať o nákladoch a výdavkov v zmysle príslušnej legislatívy vzťahujúcej sa na ich formu hospodárenia a interné predpisy.

Aký dátum má byť uvedený pri deklarovanom výdavku v rámci predkladanej správy o riešení projektu?

Dátumom úhrady, resp. vyúčtovania sa rozumie dátum, kedy bol predmetný výdavok skutočne uhradený a vyúčtovaný, teda finančné prostriedky boli odpísané z účtu príjemcu, resp. spolupríjemcu príslušnému dodávateľovi na základe faktúry, vydané na základe výdavkového pokladničného dokladu ap. Nejde o dátum, kedy boli finančné prostriedky prevedené z účtu príjemcu, na ktorý boli poskytnuté finančné prostriedky z APVV na iný účet príjemcu, z ktorého boli skutočné výdavky hradené, tzv. refundácia. Táto však musí byť uskutočnená do konca rozpočtového roku, resp. lehoty na riešenie projektu, v ktorom boli finančné prostriedky na tento účet poskytnuté.

Je možné uhradiť výdavky na letenku/konferenčný poplatok v tomto rozpočtovom roku v prípade, že plánovaný termín pracovnej cesty na konferenciu je v januári nasledujúceho rozpočtového roka?

V prípade, že sa nepredpokladá predčasné ukončenie projektu, a teda projekt bude riadne pokračovať aj v nasledujúcom rozpočtovom roku, je možné z dôvodu efektívnosti a hospodárnosti uhradiť letenky, konferenčné poplatky/vložné, predplatné odborných časopisov na nasledujúci rozpočtový rok aj v tomto rozpočtovom roku, pričom sa vyžaduje písomný súhlas agentúry, ak takéto výdavky už neboli explicitne plánované v schválenom projekte.

V rámci ktorej nákladovej položky sa deklarujú výdavky týkajúce sa pracovných ciest v súvislosti s riešením projektu a hradené samostatne pred uskutočnením danej aktivity?

Z Usmernení k všeobecným výzvam VV 2010 a VV 2011 vyplýva, že výdavky týkajúce pracovných ciest, ale uhradené pred uskutočnením pracovnej cesty z dôvodu hospodárnejšieho využitia finančných prostriedkov príjemca deklaruje v nákladovej položke Služby. V prípade, že boli tieto výdavky jednoznačne plánované a schválené v položke Cestovné výdavky, je možné ich v tejto položke aj vyúčtovať s adekvátnym zdôvodnením v príslušnej finančnej časti predkladanej správy o riešení projektu. Zo Záväzných podmienok k VV 2012 už vyplýva, že výdavky, bez ohľadu na to, kedy boli uhradené (o. i. napr. vložné, letenky) a súvisia s uskutočnenou pracovnou cestou, príjemca deklaruje v nákladovej položke nazvanej Cestovné výdavky. Týmto nie sú dotknuté povinnosti príjemcu a spolupríjemcov účtovať o nákladoch a výdavkoch v zmysle príslušnej legislatívy vzťahujúcej na ich formu hospodárenia a interné predpisy.

V projekte bola naplánovaná účasť na jednej konferencii, v skutočnosti je možnosť zúčastniť sa na viacerých. Je to možné a ako treba postupovať?
Je možné zmeniť cieľ pracovných ciest, ak zostane zachovaný rozpočet?

Rozpis predpokladaných výdavkov v rámci projektov všeobecných výziev je rámcový a príjemca má právo ho modifikovať na základe priebežného riešenia projektu v zmysle príslušných usmernení, resp. záväzných podmienok. V prípade, že sa explicitne plánovaná cesta neuskutoční, ale uskutoční sa iná, resp. viacero s podobným rozpočtom, je nutné danú skutočnosť zdôvodniť v predkladanej ročnej/záverečnej správe, ktorej sa výdavok týka vzhľadom na priamy súvis s aktivitami riešeného projektu. V prípade, že plánovaná zmena pracovných ciest ovplyvní aj výšku finančných prostriedkov, a to zvýšením nad 1.000 €, je príjemca povinný predložiť písomnú žiadosť a aktivitu realizovať až po jej schválení. Žiadosť predložená po uskutočnení aktivity sa považuje za bezpredmetnú.

V rozpočte je naplánovaná kúpa prístroja a pomôcok od istého výrobcu. Je možné zakúpiť predmetný prístroj, resp. pomôcky od iného výrobcu?

Áno, je to možné. V prípade, že sa mení výška ceny, resp. obsahu oproti schválenému plánu rozpočtu, je potrebné postupovať podľa Usmernení k VV 2010 alebo VV 2011, resp. Záväzných podmienok k VV 2012. Zároveň upozorňujeme, že nie je možné v rámci VV 2010, VV 2011 a VV 2012 uplatniť výdavky na dlhodobý hmotný a nehmotný investičný majetok, t. j. kapitálové výdavky.

Je oprávnený výdavok DPH (časť DPH) u príjemcu, ktorý je platcom DPH, ale pretože vykonáva činnosti, ktoré sú oslobodené od DPH má nárok na odpočet pomernej časti DPH?

DPH pre platcov DPH je neoprávneným výdavkom v rámci projektov APVV. V prípade, že príjemca na činnosti v súvislosti s ktorými uplatňuje výdavky v rámci projektu APVV nie je platcom DPH, t. j. neuplatní si predmetnú DPH voči štátu v rámci zúčtovania DPH v zmysle príslušnej legislatívy, môže si túto uplatniť v rámci výdavkov projektu APVV. Je nutné zabrániť dvojitému financovaniu rovnakého výdavku zo štátneho rozpočtu.

Oprávnená výška nepriamych nákladov v rámci VV 2012, v nadväznosti na možný prenos nevyčerpaných finančných prostriedkov k 31. 12. 2013 v zmysle výnimky vyplývajúcej zo zákona č. 523/2004 Z. z., t. j. ak boli finančné prostriedky poskytnuté po 1. 10. 2013.

Vzhľadom na kombináciu podmienok stanovených v rámci VV 2012 a výnimky týkajúcej sa možnosti čerpania pridelených finančných prostriedkov v súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z. sa podmienka maximálneho limitu 20 % nepriamych nákladov v rámci VV 2012 vzťahuje na tie finančné prostriedky, ktoré príjemca dostal od APVV v rozpočtovom roku 2013 a následne čerpal v zmysle stanovených podmienok a v súlade s ustanoveniami zákona č. 523/2004 Z. z. v období od začiatku riešenia projektu do 31. 3. 2014.

Príslušné údaje musia vyplývať z údajov a zdôvodnení uvedených príjemcom:
– v ročnej správe za rok 2013 (týka sa obdobia od začiatku riešenia projektu do 31. 12. 2013),
– v doplňujúcej správe za rok 2013 (týka sa prenesených finančných prostriedkov z roku 2013 a obdobia od 1. 1. 2014 do 31. 03. 2014)
– a súčasne v ročnej správe za rok 2014, v rámci ktorej je príjemca povinný výdavky týkajúce sa čerpania prenesených finančných prostriedkov z roku 2013 jednoznačne označiť (týka sa všetkých výdavkov uskutočnených v roku 2014 z poskytnutých finančných prostriedkov v roku 2014 alebo prenesených z roku 2013).

V projekte pracujeme na 90 % s vedeckou literatúrou. Na katedre však nemáme položku nepriamych nákladov. Keď tlačím vedeckú prácu, môžem si to uplatniť v rámci priamych nákladov?

Rozpočet v rámci podporeného projektu APVV má štruktúru v zmysle zákona č. 172/2005 Z. z. pričom tento neodzrkadľuje spôsob účtovania jednotlivých príjemcov dotácie z APVV. Je potrebné dodržať rozpočet ako celok a k nemu sa vzťahujúce pravidlá a súčasne všeobecne záväzné právne predpisy, ktorými sa má povinnosť riadiť príjemca resp. spolupríjemca. Pre akúkoľvek položku v rozpočte projektu platí, že z popisu podpoložky (v časti priame náklady) musí vyplývať priamy súvis s výskumnou časťou riešenia projektu. Ak si je príjemca vedomý, že podpoložka svojim charakterom nemá priamy súvis s riešením projektu, zaradí ju do Nepriamych nákladov, príp. žiadosťou požiada o vytvorenie položky nepriame náklady, pokiaľ v rozpočte nebola plánovaná.

Náklady na tonery, papiere a kancelárske potreby sú priamymi alebo nepriamymi nákladmi? V prípade, že ich máme naplánované v priamych nákladoch je potrebné presunúť ich do nepriamych?

V prípade, ak v rozpočte projektu sú v položke Materiál plánované náklady na kancelársky materiál / potreby, vo finančnej časti ročnej správy sa uplatňujú na základe tohto schváleného rozpisu rozpočtu, pričom z popisu položky musí vyplývať priamy súvis s výskumnou časťou riešenia projektu. Ak si je príjemca vedomý nesprávneho zaradenia tejto podpoložky do Materiálu, uplatní si kancelársky materiál / potreby v Nepriamych nákladoch.

Aké výdavky je možné uplatniť v nákladovej položke rozpočtu Odpisy?

Odpisovať je možné výlučne prístrojové vybavenie, ktoré bolo, resp. bude zakúpené z iných prostriedkov, ako z prostriedkov poskytnutých z APVV (t. j. nebolo zakúpené v rámci riešenia projektov podporených APVV bežiacich, resp. ukončených), pričom z popisu uplatnených položiek musí vyplývať využitie v priamom súvise s výskumnými činnosťami riešeného projektu. Výška uplatnených odpisov musí nadväzovať na príslušnú evidenciu odpisov (odpisové plány ap.) subjektu a v prípade, že sa prístrojové vybavenie nepoužíva výlučne na riešenie projektu, je možné voči APVV uplatniť iba ich pomernú časť.

Náklady na energiu sú priame alebo nepriame náklady? Ako ich máme dokladovať?

Náklady na energie sa uplatňujú v priamych nákladoch v prípade, že tieto predstavujú priame výdavky na výskumné činnosti projektu, a to len v prípade, keď je možné kvantifikovať ich výšku v súvislosti s realizáciou výskumných aktivít projektu (napríklad náklady na prevádzku špeciálneho prístroja, ktoré je možné presne odmerať, resp. sa dajú kvantifikovať na základe prístrojovej dokumentácie) v súlade so schváleným rozpočtom projektu a rozpisom predpokladaných nákladov. Náklady na úhradu činností súvisiacich s riešením projektu, ktoré nie je možné priamo priradiť k činnostiam projektu, napr. bežné náklady organizácie na energie, vodné, stočné a komunikácie sa zahrňujú do položky Nepriame náklady.

Aké výdavky je možné uplatniť v nákladovej položke Nepriame náklady?

V rámci nákladovej položky Nepriame náklady je možné uplatniť výlučne výdavky v súvislosti s  riešením projektu, ktoré sa však nedajú priamo priradiť k jednotlivým výskumným činnostiam projektu a predstavujú režijné náklady / výdavky subjektu v súvislosti s riešením projektu. Ide predovšetkým o mzdové náklady obslužných zamestnancov, o výdavky na drobný spotrebný materiál, bežné režijné náklady na energie, vodné, stočné a komunikácie a odpisy bežne používaných zariadení v súvislosti s riešením projektu.

Môžu byť vyplácané výdavky na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v rámci nepriamych nákladov?

Do nepriamych nákladov sa zahŕňajú o. i. mzdové náklady a ostatné osobné náklady obslužných zamestnancov vrátane nákladov na zdravotné a sociálne poistenie vrátane odmien na základe uzavretých dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vykonávajúcich práce súvisiace s riešením projektu, ktoré nie je možné priamo priradiť k výskumným činnostiam projektu.

Zaslanie vzoriek do zahraničia - ide o priame alebo nepriame náklady?

Z popisu podpoložky zaradenej do priamych nákladov musí vyplývať priamy súvis s výskumnou časťou riešenia projektu. Za určenie položky do kategórie priamych, resp. nepriamych bežných nákladov zodpovedá príjemca.

Samostatná web stránka k projektu - ide o priame alebo nepriame náklady?

Z popisu podpoložky zaradenej do priamych nákladov musí vyplývať jej priamy súvis s výskumnou časťou riešenia projektu. Príjemca je povinný popularizovať výsledky riešenia projektu s cieľom zrozumiteľným spôsobom informovať verejnosť o prínosoch výsledkov a výstupov výskumu a vývoja. Za určenie položky do kategórie priamych, resp. nepriamych bežných nákladov zodpovedá príjemca.