Agentúra na podporu výskumu a vývoja 

Program Spolupráca:

• Zdravie: Malé a stredné podniky zameriavajúce sa na výskum sú hlavnou hospodárskou silou zdravotníckej starostlivosti, biotechnológie a zdravotníckej technológie. Silný biomedicínsky výskum v EÚ posilní konkurencieschopnosť európskeho farmaceutického priemyslu a odvetvia zdravotníckej starostlivosti, preto je imperatívom, aby EÚ vytvárala prostredie podporujúce inovácie vo verejnom i súkromnom sektore.
  
• Potraviny, poľnohospodárstvo a biotechnológia: Očakáva sa, že vytvorenie európskej bioekonómie otvorí cestu pre inovácie a efektívny prenos technológií, koncipovaný tak, aby zahŕňal všetky odvetvia a hospodárske sektory produkujúce, zužitkovávajúce, hospodáriace a inak využívajúce biologické zdroje, a taktiež súvisiace služby z dodávateľských alebo spotrebiteľských odvetví. Tieto činnosti sú v súlade s európskou stratégiou vo vedách o živote a biotechnológii a očakáva sa od nich posilnenie konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva a biotechnológie, spoločností produkujúcich osivá a potraviny, a predovšetkým malých a stredných podnikov v sektore vysokých technológií pri súčasnom zlepšení sociálnej prosperity a blahobytu
  
• Informačné a komunikačné technológie: Na informačné a komunikačné technológie pripadá takmer polovica prírastkov produktivity v našich ekonomikách súčasnosti. Tieto prírastky pochádzajú z výroby inovatívnych tovarov vysokej hodnoty na báze informačných a komunikačných technológií a zo zdokonaľovania podnikových procesov vďaka šíreniu, uplatneniu a využívaniu informačných a komunikačných technológií v celom hospodárstve. K sektorom s vysokým podielom informačných a komunikačných technológií patria výrobný, automobilový, letecký a kozmický, farmaceutický, zdravotnícke zariadenia, poľnohospodárstvo a potravinárstvo, a taktiež finančné služby, médiá a maloobchod. K výhodám, ktoré vykazujú firmy vďaka zvýšenému využívaniu informačných a komunikačných technológií, patrí zrýchlený vývoj výrobkov, zníženie nákladov a réžie, rýchlejšie a spoľahlivejšie operácie, zlepšenie vzťahov so zákazníkmi a dodávateľmi, zvyšovanie úrovne služieb a podpory zákazníkov a zlepšené príležitosti na spoluprácu. 7RP bude napomáhať vznik nových foriem sieťovo prepojených podnikateľských procesov a aplikácií, a taktiež nové inžinierske prístupy pri aplikácii informačných a komunikačných technológií ICT vo výrobe.
  
• Nanovedy, nanotechnológie, materiály a nové výrobné technológie: Posilnená priemyselná konkurencieschopnosť a výrobky vysokej kvality by ochránili európske pracovné príležitosti, vďaka čomu sa posilní sociálna a hospodárska súdržnosť. Vznikajúce Technologické platformy budú cez svoje paneurópske stratégie zdôrazňovať tiež sociálne aspekty. Celkovým cieľom je maximálne zvýšenie pridanej hodnoty pre Európu. Nové predpisy, normy a štandardy boli vždy vedľajším produktom pokroku priemyselných technológií a tieto "platformy" ich teraz určite zmodernizujú a skonsolidujú vo viacerých oblastiach ľudskej činnosti.
  
• Energia: Európsky priemysel sa rozvinul na celosvetového lídra v celom rade technológií výroby energie a energetickej účinnosti. Je priekopníkom moderných technológií obnoviteľnej energie, ako je solárna energia, bioenergia a veterná energia. EÚ je súčasne účastníkom celosvetovej hospodárskej súťaže v technológiách výroby a rozvodu energie a má výkonné výskumné kapacity v oblasti zachytávania a odlučovania uhlíka. Na udržanie svojho postavenia musia európske priemyselné odvetvia pokračovať vo svojom úsilí na báze medzinárodnej spolupráce.
  
• Životné prostredie (vrátane klimatických zmien): Posilňovanie postavenia EÚ na svetových trhoch environmentálnych technológií bude prínosom pre trvalo udržateľnú spotrebu, výrobu, prinesie trvalo udržateľný rast vďaka podnikateľským príležitostiam a zlepšovaním konkurencieschopnosti, pri súčasnej ochrane nášho kultúrneho a prírodného dedičstva. Osobitná pozornosť bude venovaná technológiám zásobovania vodou a hygieny, udržateľnej chémii, stavebníctvu a lesníctvu, v spolupráci s príslušnými Európskymi technologickými platformami. Ich rozvoj, uvádzanie na trh a ich následnú aplikáciu bude ovplyvňovať sociálno-ekonomický rozmer.
  
• Doprava (vrátane letectva): Investície do dopravného výskumu sú potrebné na zaručenie technologickej výhody pre európsku priemyselnú doprava, ktorá by jej zabezpečila globálnu konkurencieschopnosť. Okrem toho činnosti dopravného výskumu v rámci 7RP budú prinášať tiež najmodernejšie inovácie pre malé a stredné podniky inovácia so zlepšením prístupu k celoeurópskym výskumným programom a k výhodám, ktoré z toho vyplývajú.
  
• Sociálno-ekonomické a humanitné vedy: Počas 7RP budú priemyselné odvetvia a malé a stredné podniky aktívne motivovaní zapojiť sa do všetkých tém, predovšetkým tém v rámci programu Spolupráca. Témy riešené v rámci SSH im ponúkajú dvojnásobnú príležitosť zapojiť sa ako účastníci tvorby nových vedomostí ako členovia tímov, ale súčasne aj ako prijímatelia vedomostí prenášaných do aplikácie.
  
• Bezpečnosť: Bezpečnostný výskum posilní konkurencieschopnosť európskeho priemyselného odvetvia zabezpečenia stimulovaním spolupráce medzi poskytovateľmi a používateľmi civilných bezpečnostných riešení. Aktívnym zapájaním malých a stredných podnikov sa tiež využijú najlepšie intelektuálne a technologické zručnosti po celej Európe.
  
• Vesmír: Vesmír je strategický priemyselný rastový sektor a jeho aplikácie podporujú hospodársku aktivitu a vládne služby. Európske firmy, z ktorých prevažnú väčšinu tvoria malé a stredné podniky, sú kľúčovými hráčmi na celosvetovom komerčnom trhu výroby satelitov, štartovacích služieb, prevádzky satelitov a poskytovateľov podporných služieb. Na udržanie tohto konkurencieschopného priemyselného odvetvia je potrebný nový výskum a technológie, ktorý pri podpore, ktorú ponúka 7RP, sľubuje vytvoriť tieto príležitosti.

Program Nápady:

Budú sa financovať projekty na základe návrhov predložených výskumnými pracovníkmi zo súkromného i z verejného sektora, tematicky zamerané podľa ich vlastného výberu, pričom jediným kritériom je vynikajúca úroveň hodnotená odborným posúdením. Hraničný výskum je rozhodujúcou hybnou silou bohatstva a sociálneho pokroku, pretože ponúka nové príležitosti pre vedecké a technické napredovanie a napomáha pri produkovaní nových poznatkov, ktoré povedú k budúcim aplikáciám a trhom.

Program Ľudia:

Predpokladá sa, že do akcií programu Marie Curie sa taktiež zapojí priemysel a malé a stredné podniky. Angažovanosť priemyslu bude silne podporovaná akciami zameranými na základnú odbornú prípravu výskumných pracovníkov. Súčasne ďalšia aktivita bude zameraná na vybudovanie dlhodobej spolupráce medzi akademickou komunitou, priemyslom a malými a strednými podnikmi. Zámerom je posilniť mobility medzi sektormi a zintenzívniť zdieľanie znalostí formou spoločných partnerstiev vo výskume. Nábor skúsených výskumných pracovníkov pre takéto partnerské zväzky bude posilnený vysielaním vlastných pracovníkov na pracovné pobyty medzi sektormi a prostredníctvom organizácie rôznych podujatí.

Program Kapacity:

• Výskumné infraštruktúry: Priemysel využíva zariadenia výskumnej infraštruktúry v spolupráci s výskumnými pracovníkmi. Ich budovanie a údržba stimuluje dôležité efekty ponuky a dopytu. Takéto inovačné kapacity možno posudzovať z pohľadu verejno-súkromnej mobility výskumných pracovníkov a nových technológií aplikovaných pri budovaní výskumných zariadení svetovej úrovne alebo vedľajších produktov výskumu a/alebo začínajúcich spoločností. Výskumná infraštruktúra jednoznačne stimuluje priemyselné dopady a zohráva mimoriadnu úlohu pri budovaní rozhrania medzi vedou a priemyslom. Majú aj sociálno-ekonomické dopady, napríklad tam, kde sú lokality paneurópskych výskumných infraštruktúr, často nachádzame aj "technologické zoskupenia" súvisiacich priemyselných odvetví alebo takzvané technologické parky. Takéto strategické centrá prenosu znalostí ponúkajú dokonca ešte lepšie možnosti pre interdisciplinárne výskumné kontakty alebo ešte viac priťahujú firmy z vysokých technológií. V dôsledku toho rôzne regióny často súťažia pri priťahovaní nových zariadení a toto by mohla byť príležitosť na zvýšenie verejno-súkromnej interakcie pri financovaní výskumnej činnosti.
  
• Malé a stredné podniky: V rámci 7RP budú malé a stredné podniky aktívne motivované zúčastňovať sa na všetkých výskumných činnostiach, predovšetkým na témy programu Spolupráca. Vždy, keď to bude považované za vhodné, bude stimulované zapájanie malých a stredných podnikov do Spoločných technologických iniciatív (JTI). Rozhodujúcim rysom 7RP je navrhované zjednodušenie pravidiel a postupov. Plánované opatrenia budú zahŕňať celý cyklus financovania, vrátane rôznych prvkov systémov financovania, administratívne a finančné pravidlá, postupy, čitateľné a používateľsky príjemné dokumenty. Navrhované pravidlá účasti na 7RP určujú podiel financovania 75 % pre výskumné a vývojovej činnosti malých a stredných podnikov, namiesto súčasného podielu 50 % platného v 7RP. Pre malé a stredné podniky by to malo zvýšiť príťažlivosť účasti na Rámcovom programe vďaka zníženiu ich finančného bremena. Okrem toho je súčasná zásada 'kolektívnej finančnej zodpovednosti' v návrhu 7RP nahradená záručným fondom, ktorý by pokrýval finančné riziká porušujúcich účastníkov projektov.
  
• Znalostné regióny: Priemysel je celkovo, a malé a stredné podniky osobitne, nezastupiteľným partnerom v úspešných výskumných projektoch EÚ. Pomoc regiónom pri posilňovaní ich kapacity investovať do výskumu a vývoja pomôže pri zlepšovaní konkurencieschopnosti a schopnosti absorbovať znalosti. Budú vyhľadávané synergické efekty s regionálnou politikou Spoločenstiev a taktiež s najvýznamnejšími národnými a regionálnymi programami, predovšetkým v súvislosti s konvergenčnými a najvzdialenejšími regiónmi. Aktivity v rámci Znalostných regiónov budú motivovať k cezhraničnej regionálnej spolupráci vo výskume, bez ohľadu na to, či príslušné regióny spadajú do konvergenčných zámerov alebo do zámerov regionálnej konkurencieschopnosti.
  
• Výskumný potenciál konvergenčných regiónov: Aby bola Európska výskumná plocha komplexne realizovaná v rozšírenej Únii, všetky regióny sa musia zapojiť a v prípade potreby musia byť podporované. Táto stratégia znamená priame výhody pre malé a stredné podniky a pre priemyselné organizácie v konvergenčných regiónoch. V regionálnej politike Spoločenstiev budú vyhľadávané silné synergické efekty. Akcie pod týmto záhlavím budú identifikovať potreby a príležitosti na posilňovanie výskumných kapacít novovznikajúcich a existujúcich centier excelencie v konvergenčných regiónov, ktoré môžu byť naplnené zo štrukturálneho a kohézneho fondu. Budú vyhľadávané aj synergické efekty s Programom konkurencieschopnosti a inovácie, aby bola podporená regionálna komercionalizácia výskumu a vývoja v spolupráci s priemyslom.
  
• Veda v spoločnosti: Stimulovaním mladých ľudí pri vydávaní sa na dráhu vedeckého štúdia možno lepšie podporiť potreby pracovníkov priemyslu. Bude podporovaný postup žien vo vedeckých profesiách, spolu so zlepšením využitia ich profesionálnych a vedeckých schopností. Posilnia sa etické rámce výskumných aktivít, spoločne s kultúrou otvoreného dialógu o výskume a jeho mieste v spoločnosti, aby sa posilnila dôvera občanov k výskumným aktivitám v priemysle.
  
• Podpora pri príprave koherentných stratégií rozvoja výskumu: Najvyššou prioritou Lisabonskej stratégie z hľadiska rastu a pracovných príležitostí je rast investícií do výskumu a vývoja, ktoré by mali dosiahnuť 3 % HDP v EÚ do roku 2010, z čoho by 2/3 mali prichádzať zo súkromných zdrojov, a zvýšenie ich efektívnosti. Z tohto dôvodu má zásadný význam posilnenie verejnej podpory výskumu a jej pákový efekt na investície zo súkromných aktérov. Okrem toho k rastu investícií do výskumu prispeje vytypovanie najvhodnejších opatrení na stimuláciu investícií do výskumu a vývoja v malých a stredných podnikoch, predovšetkým tých, ktoré majú vysoký rastový potenciál.
  
• Medzinárodná spolupráca: Medzinárodná spolupráca v rámci 7RP bude ďalej integrovať EÚ do celosvetovej komunity, a tým napomôže pokrok výskumu a technológie v tých krajinách, ktoré budujú vlastnú znalostnú kapacitu. To povedie z jednej strany k obohateniu európskeho výskumu s fondom vedomostí generovaných na celom svete, pričom z druhej strany zasa zlepšuje informovanosť o vede a technológii a kompetenciu komunít a spoločností v rozvojových krajinách.